reklama

Ostrovné správy o duši

Po krutom rannom budíčku sa svetáčky rozbehli smerom hlavná otogar, kde potrebovali nájsť autobus odvážajúci záujemcov o čarovný ostrov Bozcaada do prístavu. Hneď ako vošli, ich oslovil pánko menom Ismail – bol to šéf jednej z mnohých drevených kabínok – dopravných spoločností na otogare. Tá jeho robila trasu práve do prístavu. Za výhodnú cenu! Po dohodnutom biznise Ismail v jeho „pracovni“ porozpráva o tom, ako sa teší na dnešný futbalový zápas Turecka s Anglickom a ako si k tomu dá „fish kebeb“ s citrónom a oblohou a k tomu rakiju. Všetkým tečú slinky, ako tam sedia pri čaji a čakajú na odchod.  Ostrov Bozcaada je jedným z ostrovov z päťprstej ostrovnej ruky patriacej Turecku. Pôvodne bol obývaný grécko-tureckou populáciou, dnes je vyhľadávaný turistami zrejme pre krásnu pláž, dobré víno, grécke uličky a pokoj. Plavba trajektom trvá necelú hodinu, svetáčky stíhajú vypiť ranný čaj, pozorujú vzďaľujúcu sa pevninu a vyzerajú ostrov v diaľke. Každý ostrov je magický už len tým, že je ostrovom. Izolovanosť mu dáva, ak chce, možnosť byť svojským, originálnym svetom. O osobnosti ostrovanov sa v škole svetáčky neučili nič. Bozcaada sa nachádza len pár kilometrov od Turecka a väčšina oby

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rybári, bafkajúci majitelia zatvorených reštaurácií, starí páni vyhrievajúci sa na slnku, vojaci, pôvabné dievčatká, pokojne plynúci svet. Svetáčky sa poberajú rovno za nosom, vyberajú sa hore kopcom a prichádzajú k vojenskej základni. Vidno odtiaľ celú prístavnú dedinku. Je z časti turecká a z časti grécka, majú výhľad na zvonicu v lešení a typické bielo-modré grécke domčeky. Schádzajú naspäť. Sú akési mĺkve, každá vo svojom svete. Spravil to ten ostrov? To vzdialenie sa od pevniny, od miesta, kde sme stále...akoby spúšťalo impulz pozerať sa naň inak. A aj na svoju vnútornú krajinu. Obe nad niečím hútajú. Ostrov ich inšpiroval k myšlienkam o sebe. K myšlienkam o tom, či žijú správnym smerom – radostne, v súlade samé so sebou, kde ich život omína a kde sú v ňom príjemne, mäkučko usadené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zbiehajúc z kopca ich nahromadené myšlienky a pocity zrazu musia von. Otvoria brány svojich srdcových nádrží a vypúšťajú von prúd rieky seba. Rozprávajú sa túlajúc uličkami, hojdajúc sa v parku ocitajú sa pri brehoch mora, na móle pred starým bielym domom pokresleným farebnými kvetinami. Sklamanie, trápnosť, radosť, zahanbenie, nespokojnosť, očakávanie, nádej, úžas nad slnečným dňom. To všetko ich si so sebou navždy zobrali morské vlny. Je krásne byť na ostrove.      

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Júlia Koľajová

Júlia Koľajová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cesty ma vytrhávajú z každodennosti. Dýchať iný vzduch je pre mňa elixírom inšpirácie. Prirodzenosť, relaxovanosť, otvorené srdce. Občas mi to tu chýba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu