Júlia Koľajová
Ostrovné správy o duši
Po krutom rannom budíčku sa svetáčky rozbehli smerom hlavná otogar, kde potrebovali nájsť autobus odvážajúci záujemcov o čarovný ostrov Bozcaada do prístavu. Hneď ako vošli, ich oslovil pánko menom Ismail – bol to šéf jednej z mnohých drevených kabínok – dopravných spoločností na otogare. Tá jeho robila trasu práve do prístavu. Za výhodnú cenu! Po dohodnutom biznise Ismail v jeho „pracovni“ porozpráva o tom, ako sa teší na dnešný futbalový zápas Turecka s Anglickom a ako si k tomu dá „fish kebeb“ s citrónom a oblohou a k tomu rakiju. Všetkým tečú slinky, ako tam sedia pri čaji a čakajú na odchod. Ostrov Bozcaada je jedným z ostrovov z päťprstej ostrovnej ruky patriacej Turecku. Pôvodne bol obývaný grécko-tureckou populáciou, dnes je vyhľadávaný turistami zrejme pre krásnu pláž, dobré víno, grécke uličky a pokoj. Plavba trajektom trvá necelú hodinu, svetáčky stíhajú vypiť ranný čaj, pozorujú vzďaľujúcu sa pevninu a vyzerajú ostrov v diaľke. Každý ostrov je magický už len tým, že je ostrovom. Izolovanosť mu dáva, ak chce, možnosť byť svojským, originálnym svetom. O osobnosti ostrovanov sa v škole svetáčky neučili nič. Bozcaada sa nachádza len pár kilometrov od Turecka a väčšina oby